Príbehy a krátke poviedkyzo života, fantasy,...

1. časť

Publikované 14.03.2013 v 12:27 v kategórii Barborin denník, prečítané: 280x

Čaute! Volám sa Barbora Liliová. Mám 15 rokov a idem na nový gympel. Je zameraný na ruštinu. Bývam v Bratislave, presnejšie v Petržálke. Bývam v štvor- izbovom byte s rodičmi, bratom ktorý má 17 a psom. Mama sa volá Ľubica, otec Boris, brat Kristián (Kiko) a psíček Nella. .Nella je bérnsky salašnícky pes. Ocko povedal, že jedného dňa sa presťahujeme do domu a budeme potrebovať velkého psa. Moji rodičia sa spoznali v Austrálii. Mama tam bola služobne. Je toziž veterinárka. Bola zachraňovať otrávené kengury. Ocko si tam vyrazil s kamošmi na pánsku jazdu. Spoznali sa v jednom malom podniku neďaleko otcovho hotela. Ták a ešte niečo o mne. Milujem kone, ale nedarí sa mi dosiahnuť aby som mohla jazdiť. Mám o nich všetko naštudované. Okrem toho milujem hudbu. Hrám na gitaru a tak trochu aj spievam. Mám blond vlasy asi pod lopatky a modro-šedé oči. Postavu mám docela v pohode. Nie som ani vychrdnutá ako nejaká anorektička a zase ani tučná ako naša chemikárka na základke, ale zase keby som nechodila behať, dopadla by som rovnako ako ona. No to by už bolo na začiatok asi všetko. Poďme na môj príbeh.

***

Nechce sa mi vôbec vstávať, ale musím. Prvý deň školy. A ešte k tomu novej školy. Strašne sa bojím, že nezapadnem a ostanem v úzadí, ako šprti z bývalej školy. Do školy som vstávala o 6:30 aby som stihla autobus na opačnom konci Bratislavy. Teraz mám školu len pár ulíc od bytovky takže v pohode stačí, keď vstanem o siedmej. Idem do kuchyne spraviť si niečo na raňajky. Okej takže asi si dám zase len mamin biely jogurt. Zase zabudla nakúpiť, ale hlavne, že na svoje jogurtíky nikdy nezabudne. Panebožé. Fuj je to odporné. Na september je ešte docela teplo. Oblečiem si pásikavé tričko na ramienka, tirkisové kraťase a farebné šľapky (žabky). Zuby mám umyté a aj obrovskú tašku na učebnice ktorých bude predpokladám oveľa viac ako na základke.

***

Uf. Škola vyzerá celkom v pohode. Ani trieda nie je zlá. Sadnem si radšej dozadu. Nechcem pôsobiť ako šprt. Sadla som si do stredného radu úplne dozadu. V triede už boli nejaké baby ale aj chalani. Chalani boli tak, že asi štyria sa spolu rozprávali (pravdepodobne sa poznajú), ďalší traja sa zoznamujú a snažia sa o niečom baviť a nejaký ďalší chalan v okuliaroch sedí v prvej lavici pri katedre a číta si nejaký prírodovedný časopis. Baby sú každá na svojom mieste. Niektoré si sadli vedla seba aj keď sa zjavne nepoznajú no a niektoré sedia rovnako ako ja osamote a skenujú triedu. Je ich dokopy 5. Prišlo nejaké ďalšie dievča. Vyzerá ako fiflenka. Taká namyslená. Prišla ku mne a spítala sa: "Je tu voľné?"

"Jasné." usmiala som sa.

"Ok. A môžem si prisadnúť?"

"Iste. Nikoho nečakám."

"Tak teda čau. Ja som Ema. Ty?" doširoka sa usmiala.

"Ja som Barbora. Teší ma." uškrnula som sa.

"No a čo ťa priviedlo do tejto školy?"

"Na základke som sa učila ruštinu a začalo ma to baviť. Chcela by som navštíviť Rusko. Je to pekná krajina."

"No to teda je. Ja som tu z podobného dôvodu." zase sa pousmiala.

"No ehm a aké máš koníčky?" spítala som sa.

"Hahaha." začala sa rehotať.

"Č-čo je?" nechápala som.

"Prepáč. Ale že koníčky. No ja mám kone a chápeš koníčky." tiekli jej slzy z očí.

"Áno chápem. Aj ja mám rada kone ale nemám príležitosť jazdiť."

" To vážne? No tak v tom prípade môžeš chodiť k nám na ranč. Máme asi 20 koní. Bolo by to zadarmo a naučila by som ťa jazdiť."

Rozžiarili sa mi oči: "To by bolo skvelé."

Zazvonilo. " Ták deti. Ja som vaša nová triedna učiteľka. Volám sa Alena Malániová a budem vás učiť Matematiku a Fyziku. Na ruskom jazyku budete rozdelený do dvoch skupín. Rozhodovať budete vy. Zapíšete sa do skupiny akej chcete. O ostatných predmetoch sa dozviete od určených učiteľov. Ruský jazyk budete mať 15 krát do týždňa. Každý deň 3 hodiny. Hodiny sa vám budú striedať s ruskými aj slovenskými učiteľmi. No ale teraz sa poďme predstaviť. Začneme tuto od chlapcov."

"No takže čauté ja som Martin. Títo traja ma už poznajú. Sme v rovnakom futbalovom tíme. Mám 15, ale to asi všetci. Haha. Bývam v rodinnom dome s rodičmi, malou sestrou a dvomi psami. Máme aj mačku a rybičky a škrečka a dva kone a jedného poníka pre sestru. Ja osobne kone nemusím. No tak toto je môj životopis dievčatá." zdá sa mi trošku dosť namyslený.

"Nazdar. Ja sa volám Tomáš. Tiež mám 15. Bývam v rodinnom dome s rodičmi. Som jedináčik. Mám psa Luckyho a koňa Glamoura." tento je v pohode. A je aj docela pekný a pôsobí milo. No uvidíme aký sú ďalší.

"Nom ja som Lukáš. Bývam v päť- izbovom byte s otcom a sestrou dvojičkou. Mama zomrela keď som mal 3 roky. Máme mačku." aj tento vyzerá v pohode. Ach chudák, nemá mamu.

"Ja len tak v skratke. Volám sa Erik. Bývam v 4-izbovom byte s mamou aj otcom. Som jedináčik a nemáme zviera." nejaký nezhovorčivý. Potom sa nám predstavili tí ďalší traja s menami Jakub, Matúš a Jano a sme na rade ja s Emou. Ema išla prvá, ale šte pred tým mi povedala aby som sa zmienila že jazdím.

"Ahojté. Ja som Ema. Bývam v rodinnom dome. Máme menším ranč s asi 20-imi koňmi. Bývam v Dúbravke." a som na rade ja.

"No ehm ja sa volám Barbora. bývam v 4- izbovom byte s rodičmi, starším bratom a psom. Brat má 17 a pes sa volá Nella. Jazdím na koňoch v jednom jazdeckom klube."

Ďalej som zistila, že ostatné baby sa volajú Martina, Petra, Simona, Alexandra a Viki. No a ten šprt ten sa volá Adam. Prvý deň bol docela v pohode. Učiteľka nám rozdala učebnice a chalani pozvali mňa a Emu zajtra niekam von. Dnes je totiž piatok. Dobré nie?

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?